Bratislava 21. augusta (TASR) - Zamestnanec s priemernou mzdou odovzdá štátu takmer dve tretiny (63,59 %) zo svojej odmeny za prácu. Na zaplatenie všetkých štátom vynútených platieb by tak potreboval 232 dní v roku. Symbolický Deň daňového odbremenenia pripadá v tomto roku na 23. augusta a oproti vlaňajšku sa posunul o deň neskôr. Údaj vyplýva z aktuálnych výpočtov celkového bremena ľudí povinnými platbami v roku 2025 podľa metodiky European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI).

Dôvodom posunu podľa riaditeľa KI Petra Gondu je, že zaplatené povinné platby aj pod vplyvom druhého konsolidačného balíka narástli v priemere viac, ako bol nárast priemerných mzdových nákladov aj priemernej hrubej mzdy. „To ukazuje, aký veľký je rozsah štátu v ekonomike a aký malý priestor zostáva ľuďom rozhodovať o ich zarobených peniazoch,” upozornil v piatok na tlačovej konferencii.

Rastúce zaťaženie úzko súvisí s výrazným nárastom verejných príjmov a výdavkov. Medzi rokmi 2014 a 2025 vzrástli daňovo-odvodové príjmy SR o 25,7 miliardy eur, no verejné výdavky až o 33,4 miliardy eur. Tento rozdiel podľa Gondu poukazuje na neefektívne hospodárenie a plytvanie s peniazmi daňovníkov.

Celkové bremeno povinných platieb na Slovensku prevyšuje úroveň v Česku, Poľsku aj Rakúsku, upozornil inštitút. Oproti roku 2014 toto zaťaženie vzrástlo o viac ako 3 percentuálne body (p. b.). „V Rakúsku je to naozaj veľmi podobná úroveň, je to nižšie o 0,3 bodu, v Česku o 2,2 bodu, ale v Poľsku dokonca o 7,4. Môžete vidieť, že Slovensko minimálne s týmito porovnávacími krajinami má vyššie bremeno, väčšiu záťaž ako tieto naše susedné krajiny,“ informoval Gonda.

V roku 2025 tvorili najväčšiu časť povinných platieb sociálne a zdravotné odvody, daň z pridanej hodnoty (DPH), daň z príjmov fyzických osôb a spotrebné dane. Celkové zaťaženie však nespočíva len v zrážkach z výplaty. Celkový prepočet KI zahŕňa viac ako 50 administratívnych platieb, ktoré zaťažujú príjmy, majetok, spotrebu aj samotné podnikanie.