Majitelia viacerých bytov či domov si možno čoskoro siahnu hlbšie do vrecka – dane z nehnuteľností sa podľa ministra financií Ladislava Kamenického zrejme zvýšia, a to najmä pre tých, ktorí vlastnia viac ako jednu nehnuteľnosť. Tému otvoril v relácii POLITIKA 24 na TV JOJ, kde potvrdil, že takéto zmeny požadujú samotné mestá a obce, ktoré čelia vážnym finančným problémom. Vysoké ceny energií, inflácia a pokles príjmov z podielových daní spôsobujú, že obecné a mestské rozpočty sú napnuté na prasknutie a hľadajú sa nové zdroje príjmov.

Až trojnásobné dane

„Máme tu požiadavku zo Združenia miest a obcí Slovenska, chcú, aby sme zvýšili dane z nehnuteľností... My tú požiadavku akceptujeme,“ vyhlásil minister Kamenický, čím otvoril dvere opatreniu, ktoré by mohlo výrazne ovplyvniť trh s investičnými nehnuteľnosťami. Hoci presné detaily ešte nie sú známe, predbežný návrh počíta s tým, že druhá a každá ďalšia nehnuteľnosť by bola zaťažená dvojnásobnou až trojnásobnou daňou v porovnaní s dneškom.

Mestá a obce majú v tejto oblasti právomoc určiť konkrétnu výšku sadzieb, čo znamená, že sa môžeme dočkať rôznych prístupov a rôznych súm naprieč Slovenskom. Ako pre TV JOJ uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik, samosprávy budú môcť voliť medzi násobkom jeden a pol, dva, dva a pol, až po maximálny trojnásobok. „Za ten ďalší byt, ktorý prenajímate, v ktorom nežijete, nebudete platiť 50 eur, ale napríklad dvojnásobok – až 100 eur,“ dodal Božik, čím priblížil reálny dopad tohto návrhu na peňaženky občanov.

Peniaze pôjdu mestám a obciam, nie štátu

Dane z nehnuteľností sú pritom príjmom obcí a miest, nie štátu. Každý rok ich platia majitelia bytov a domov, no výška dane sa líši podľa toho, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Napríklad priemerná sadzba za veľkometrážny trojizbový byt v stredne veľkých mestách sa podľa Božika pohybuje okolo 50 eur ročne.

Zásadný rozdiel medzi bežnými vlastníkmi a investormi bude podľa návrhu kľúčový. Tí, ktorí vlastnia len jednu nehnuteľnosť na bývanie, by mali byť ušetrení od vyšších poplatkov. Naopak, za investičné byty, ktoré sú často predmetom prenájmu alebo len nevyužité ležia v portfóliách vlastníkov, sa bude platiť viac. Výnimkou by však podľa Kamenického mali byť rekreačné stavby a apartmány, kde nie je možné prihlásiť trvalý pobyt.

Zdá sa, že štát tentoraz nechce suplovať výpadky v rozpočtoch samospráv z vlastných zdrojov. Ako poznamenal minister Kamenický, „niektorí sú na tom lepšie ako štát, niektorí horšie, štát na tom nie je veľmi dobre“.

Ak návrh prejde, pre vlastníkov viacerých nehnuteľností to bude znamenať nový výdavok, pre obce však šancu zlepšiť finančnú situáciu bez toho, aby museli žiadať o pomoc štát. Otázne ostáva, ako verejnosť túto zmenu prijme a či nevyvolá ďalšiu diskusiu o dostupnosti bývania a regulácii realitného trhu.