Čínske úvery Afrike klesli vlani pod 1 mld. USD
Peking/Johannesburg 19. septembra (TASR) - Čínske štátne úvery pre africké štáty klesli v minulom roku pod 1 miliardu USD (937,82 milióna eur), čím sa zároveň dostali na najnižšiu úroveň za takmer dve desaťročia. To poukazuje na postupný odklon Pekingu od rozsiahlych infraštruktúrnych projektov na africkom kontinente. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá zverejnila údaje Bostonskej univerzity.
Na základe údajov Bostonskej univerzity poskytli Číňania Afrike v rokoch 2000 až 2022 celkovo 170 miliárd USD. Od roku 2016, keď pôžičky zaznamenali svoje maximum, sa však objem úverov začal rýchlo znižovať. Výrazný pokles zaznamenali už v roku 2021, keď bolo podpísaných iba sedem čínskych pôžičiek pre Afriku za 1,22 miliardy USD a k ďalšiemu poklesu došlo vlani, keď síce Číňania poskytli deväť úverov, avšak iba v hodnote 994 miliónov USD. To je najnižší objem poskytnutých pôžičiek zo strany Číny v Afrike od roku 2004.
Africké štáty v minulých rokoch vítali čínske pôžičky a infraštruktúrne projekty, západné krajiny však obviňovali Peking z nadmerného zadlžovania už aj tak chudobných štátov. Zambia, jedna z krajín zaťažená obrovskými pôžičkami z Číny, sa stala prvým africkým štátom, ktorý ako koncom roka 2020 oznámil, že nemá peniaze na splátky dlhov. S nedostatkom financií na obsluhu dlhu zápasia aj ďalšie štáty ako Ghana, Keňa a Etiópia.
Navyše, samotná Čína čelí v súčasnosti vlastným ekonomickým ťažkostiam. Za tými sú otrasy v kľúčovom realitnom sektore, klesajúci kurz meny a slabnúci zahraničný dopyt. Čínska rozvojová banka a Export-Import Bank of China, inštitúcie patriace k najväčším poskytovateľom úverov v Afrike, presunuli pozornosť na domáce problémy a okrem toho, zvyšné financie smerujú väčšinou do krajín v blízkosti Číny.
Súčasný pokles objemu čínskych úverov v Afrike však nemusí znamenať koniec angažovania sa Pekingu na tomto kontinente. Analýza Bostonskej univerzity poukázala na nový trend, menej úverov v hodnote nad 500 miliónov USD a zameranie sa viac na sociálne a environmentálne dôsledky. To signalizuje, že Čína začala dávať dôraz na kvalitu a usiluje sa urobiť svoj obrí projekt Novej hodvábnej cesty zelenším.
(1 EUR = 1,0663 USD)
Na základe údajov Bostonskej univerzity poskytli Číňania Afrike v rokoch 2000 až 2022 celkovo 170 miliárd USD. Od roku 2016, keď pôžičky zaznamenali svoje maximum, sa však objem úverov začal rýchlo znižovať. Výrazný pokles zaznamenali už v roku 2021, keď bolo podpísaných iba sedem čínskych pôžičiek pre Afriku za 1,22 miliardy USD a k ďalšiemu poklesu došlo vlani, keď síce Číňania poskytli deväť úverov, avšak iba v hodnote 994 miliónov USD. To je najnižší objem poskytnutých pôžičiek zo strany Číny v Afrike od roku 2004.
Africké štáty v minulých rokoch vítali čínske pôžičky a infraštruktúrne projekty, západné krajiny však obviňovali Peking z nadmerného zadlžovania už aj tak chudobných štátov. Zambia, jedna z krajín zaťažená obrovskými pôžičkami z Číny, sa stala prvým africkým štátom, ktorý ako koncom roka 2020 oznámil, že nemá peniaze na splátky dlhov. S nedostatkom financií na obsluhu dlhu zápasia aj ďalšie štáty ako Ghana, Keňa a Etiópia.
Navyše, samotná Čína čelí v súčasnosti vlastným ekonomickým ťažkostiam. Za tými sú otrasy v kľúčovom realitnom sektore, klesajúci kurz meny a slabnúci zahraničný dopyt. Čínska rozvojová banka a Export-Import Bank of China, inštitúcie patriace k najväčším poskytovateľom úverov v Afrike, presunuli pozornosť na domáce problémy a okrem toho, zvyšné financie smerujú väčšinou do krajín v blízkosti Číny.
Súčasný pokles objemu čínskych úverov v Afrike však nemusí znamenať koniec angažovania sa Pekingu na tomto kontinente. Analýza Bostonskej univerzity poukázala na nový trend, menej úverov v hodnote nad 500 miliónov USD a zameranie sa viac na sociálne a environmentálne dôsledky. To signalizuje, že Čína začala dávať dôraz na kvalitu a usiluje sa urobiť svoj obrí projekt Novej hodvábnej cesty zelenším.
(1 EUR = 1,0663 USD)
