Chripko: Banky chcú rozširovať aplikácie o investičné bankovníctvo
Lisabon 24. októbra (TASR) - Banky majú v súčasnosti záujem rozširovať svoje mobilné aplikácie najmä o investičné bankovníctvo. Dlhodobou témou je personalizácia v podobe prispôsobovania ponuky služieb konkrétnemu klientovi. Pre TASR to uviedol riaditeľ finančnej sekcie Asseco Central Europe Martin Chripko počas piatkovej konferencie spoločnosti v Lisabone.
Cez väčšinu mobilných aplikácií majú klienti bánk prehľad o pohyboch na účte, dokážu realizovať platby či nastavovať si trvalé príkazy. „To, čo mnohé mobilné aplikácie možno nemajú a tie banky sa snažia rozšíriť, je rozšírenie o investičné bankovníctvo. Rôznou formou, či je to už priamo formou investovania do akcií konkrétnych firiem alebo fondov, alebo nejakým spôsobom do nejakých spoločných fondov, ktoré má vytvorené daná banka,“ načrtol.
Dlhodobou výzvou v oblasti bankovníctva je personalizácia. Chripko upozorňuje, že nejde o prispôsobenie vzhľadu aplikácie. „Hyperpersonalizácia je skôr o tom, že banky by sa mali snažiť poskytovať produkty, ktoré sú šité na mieru priamo pre klienta. To znamená nie mať sadu produktov, kde je povedané - týmto pokryjeme desať percent našich klientov, týmto 20 percent, ale každému vyhovovať podľa toho, aké problémy má, v akej životnej situácii je. A to je tá personalizácia, ktorá by s tým mala prísť,“ vysvetlil.
Z hľadiska bezpečnosti sa pri používaní aplikácií podľa Chripka klienti nemajú čoho obávať. „Už len to samotné prihlásenie mobilných aplikácií je väčšinou cez biometriu, to znamená, že je tam buď tvárový sken, alebo je to odtlačok prstu, ktorým sa prihlasujú. Zároveň, keď realizujú platby, tak sú tam kontrolné mechanizmy,“ načrtol Chripko. Napríklad platby, presahujúce istú sumu, musia byť verifikované pinom alebo cez iný nástroj, ako je mobilný token. Banky využívajú aj rôzne systémy kontrolujúce nezvyklé správanie.
Technické zabezpečenie aplikácií považuje za výborné, problematicky vníma sociálny aspekt. „Niekto vám napíše, že je vojak v Amerike alebo niekde v Afrike a potrebuje peniaze a vy mu ich pošlete. A to je už ľudské zlyhanie, to sa ťažko niekedy odhaľuje,“ dodal. Banky podľa neho s tým bojujú informovaním o hoaxoch či klamlivých správach.