Rezidenčný trh v Európe sa v roku 2024 ochladil, no Slovensko sa tomuto trendu žiaľ vymyká. Zatiaľ čo v niektorých krajinách sa ceny stabilizujú, u nás pokračujú v prudkom raste. Podľa Deloitte Property Indexu patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšou dostupnosťou bývania. Na kúpu bežného bytu musí priemerný Slovák šetriť takmer 13 rokov, čo nás radí na predposledné miesto v Európe. Analytici varujú, že bez zásadných zmien sa bývanie stane nedosiahnuteľným pre stále väčšiu časť populácie.
„Bývanie na Slovensku už dávno nie je samozrejmosťou, ale luxusom. A situácia sa ďalej zhoršuje,“ upozorňuje analytik finančných trhov XTB Matej Bajzík.
Na kúpu štandardného bytu s rozlohou 70 m² musí priemerný Slovák odložiť až 12,7 ročného platu. Len pre porovnanie – v dánskom meste Odense postačí na rovnaký byt len 4,9 ročných platov, najmä vďaka vysokým priemerným príjmom.
Európsky rezidenčný trh v rokoch 2024 a 2025 vstúpil do fázy vyvažovania. Po pandémii a období prudkého rastu cien sa situácia začína stabilizovať, no dostupnosť bývania ostáva problémom. Kým inflácia mierne poklesla a úrokové sadzby sa začali uvoľňovať, úverové podmienky sú stále prísne, čo brzdí dopyt najmä u mladých rodín a prvokupcov.
Napriek tomu ceny novostavieb v niektorých štátoch naďalej rástli. Najvýraznejší ročný nárast cien zaznamenali Poľsko (+19,3 %), Albánsko (+16,6 %), Izrael a Bosna a Hercegovina (obe +12,7 %). Naopak, Turecko ako jediné krajiny zažilo výrazný pokles cien (-12,0 %), čo súviselo s vysokými úrokovými sadzbami a poklesom dopytu.
Najnedostupnejším mestom v Európe sa v roku 2024 stal Amsterdam, kde na kúpu bytu s rozlohou 70 m² bol potrebný až 15,4-násobok priemerného hrubého ročného platu. Hneď za ním sa umiestnili Atény (15,3) a Praha (15,0). Zo slovenských miest sú na tom najhoršie Košice (14,2), Banská Bystrica (12,8) a Bratislava (12,3).