Bez zlepšenia fiškálnej politiky infláciu pod kontrolu nedostanú
Jackson Hole 28. augusta (TASR) - Centrálne banky nebudú schopné dostať infláciu pod kontrolu a dokonca môžu rast spotrebiteľských cien ešte zrýchliť, ak sa k boju s infláciou nepridajú vlády a nepristúpia k omnoho obozretnejšej rozpočtovej politike. Poukázala na to nová štúdia prezentovaná počas sympózia centrálnych bankárov v americkom Jackson Hole. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
V reakcii na pandémiu nového koronavírusu vlády po celom svete zvýšili výdavky s cieľom podporiť ekonomiku, ktorú predtým utlmili prísne protipandemické opatrenia. Mohutná podpora však znamenala zrýchlenie inflácie na najvyššie úrovne za takmer polstoročie a navyše zvýšila riziko, že tento problém bude pretrvávať ešte dlho.
Centrálne banky preto pristúpili k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Podľa novej štúdie, ktorá bola prezentovaná počas sympózia centrálnych bankárov v americkom horskom letovisku Jackson Hole (Wyoming), však kroky centrálnych bánk stačiť nebudú. "Ak popri sprísňovaní menovej politiky nebude možné počítať s adekvátnymi fiškálnymi opatreniami, prehlbovanie fiškálnej nerovnováhy povedie k ešte vyšším inflačným tlakom," uviedli autori štúdie Francesco Bianchi z Univerzity Johna Hopkinsa a Leonardo Melosi z Federálnej rezervnej banky v Chicagu.
"Výsledkom bude začarovaný kruh zvyšujúcich sa úrokových sadzieb, zrýchľujúcej sa inflácie, ekonomickej stagnácie a rastúceho dlhu. V takejto patologickej situácii sprísňovanie menovej politiky bude v skutočnosti ešte podporovať ďalšie zrýchľovanie inflácie a povedie k zhubnej fiškálnej stagflácii," dodali.
Rozpočtový schodok USA by v súčasnom fiškálnom roku mal byť miernejší, než sa pôvodne očakávalo, avšak posledný odhad deficitu na úrovni 3,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) je stále historicky najvyšší. Navyše v budúcom fiškálnom roku klesne podľa prognóz iba minimálne. Ako sa uvádza v štúdii, na ostatnom raste spotrebiteľských cien v USA sa zhruba 50 % podieľala práve fiškálna politika a stále slabšie očakávania, že vláda sa vráti k obozretným fiškálnym opatreniam.
Eurozóna je na tom podobne. Jej rozpočtový schodok sa tento rok očakáva na úrovni 3,8 % HDP a na vysokej hodnote sa bude držať podľa analytikov ešte niekoľko rokov, najmä ak sa počíta s tým, že menová únia skĺzne vo 4. štvrťroku do recesie.
Niektoré centrálne banky boli v poslednom období kritizované, že problém inflácie spozorovali príliš neskoro. Štúdia však tvrdí, že ani skoršie zvýšenie úrokových sadzieb by problém nevyriešilo. Miera inflácie by bola iba o trochu nižšia, avšak za cenu výrazného oslabenia ekonomiky.
V reakcii na pandémiu nového koronavírusu vlády po celom svete zvýšili výdavky s cieľom podporiť ekonomiku, ktorú predtým utlmili prísne protipandemické opatrenia. Mohutná podpora však znamenala zrýchlenie inflácie na najvyššie úrovne za takmer polstoročie a navyše zvýšila riziko, že tento problém bude pretrvávať ešte dlho.
Centrálne banky preto pristúpili k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Podľa novej štúdie, ktorá bola prezentovaná počas sympózia centrálnych bankárov v americkom horskom letovisku Jackson Hole (Wyoming), však kroky centrálnych bánk stačiť nebudú. "Ak popri sprísňovaní menovej politiky nebude možné počítať s adekvátnymi fiškálnymi opatreniami, prehlbovanie fiškálnej nerovnováhy povedie k ešte vyšším inflačným tlakom," uviedli autori štúdie Francesco Bianchi z Univerzity Johna Hopkinsa a Leonardo Melosi z Federálnej rezervnej banky v Chicagu.
"Výsledkom bude začarovaný kruh zvyšujúcich sa úrokových sadzieb, zrýchľujúcej sa inflácie, ekonomickej stagnácie a rastúceho dlhu. V takejto patologickej situácii sprísňovanie menovej politiky bude v skutočnosti ešte podporovať ďalšie zrýchľovanie inflácie a povedie k zhubnej fiškálnej stagflácii," dodali.
Rozpočtový schodok USA by v súčasnom fiškálnom roku mal byť miernejší, než sa pôvodne očakávalo, avšak posledný odhad deficitu na úrovni 3,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) je stále historicky najvyšší. Navyše v budúcom fiškálnom roku klesne podľa prognóz iba minimálne. Ako sa uvádza v štúdii, na ostatnom raste spotrebiteľských cien v USA sa zhruba 50 % podieľala práve fiškálna politika a stále slabšie očakávania, že vláda sa vráti k obozretným fiškálnym opatreniam.
Eurozóna je na tom podobne. Jej rozpočtový schodok sa tento rok očakáva na úrovni 3,8 % HDP a na vysokej hodnote sa bude držať podľa analytikov ešte niekoľko rokov, najmä ak sa počíta s tým, že menová únia skĺzne vo 4. štvrťroku do recesie.
Niektoré centrálne banky boli v poslednom období kritizované, že problém inflácie spozorovali príliš neskoro. Štúdia však tvrdí, že ani skoršie zvýšenie úrokových sadzieb by problém nevyriešilo. Miera inflácie by bola iba o trochu nižšia, avšak za cenu výrazného oslabenia ekonomiky.
