ANALÝZA TÝŽDŇA: Negatívny vývoj eurozóny ekonomiku spomalí
Bratislava 28. marca (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) minulý týždeň predstavila nové zhoršené prognózy vývoja európskej ekonomiky, ktoré súvisia s aktuálnym konfliktom v Iráne a jeho vplyvom na svetový obchod s energiami aj ďalšími komoditami. Keďže slovenská ekonomika je vysoko citlivá na vývoj v eurozóne aj ceny energií, výsledkom môže byť tento rok ešte pomalší ako doteraz očakávaný rast SR, zhodujú sa ekonomickí analytici.
„Prognózu rastu slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku sme znížili z februárových 1,1 % zatiaľ na 0,5 %, keďže pri Slovensku očakávame väčší negatívny efekt vojny proti Iránu ako pri celej eurozóne. Väčší negatívny vplyv očakávame kvôli väčšej obchodnej a energetickej náročnosti našej ekonomiky, podobne, ako sme toho boli svedkami po začiatku ruskej vojny proti Ukrajine,“ uviedol pre TASR analytik VÚB Michal Lehuta.
Vzhľadom na vysokú neistotu vo svetovej ekonomike pripravila ECB viaceré scenáre budúceho vývoja, pripomenul analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Rozdiel medzi nimi spočíva najmä v dĺžke trvania energetického šoku. Zhoršenie prináša už základný scenár, v ktorom banka prehodnotila výhľad inflácie nahor a rastu eurozóny nadol. Ak by sa situácia ďalej zhoršovala, ekonomika menového bloku by sa mohla podľa analytika rýchlo posunúť až k hrozbe stagflácie.
V najhoršom prognózovanom prípade by HDP eurozóny rástol len o 0,4 % v roku 2026 a o 0,9 % v roku 2027, pričom ECB počíta aj so záporným kvartálnym rastom v druhom a treťom štvrťroku tohto roka. Inflácia by mohla dosiahnuť 4,4 % v roku 2026 a 4,8 % v roku 2027, s kulmináciou nad úrovňou 6 % začiatkom budúceho roka.
„Keďže slovenská ekonomika je silno naviazaná na vývoj v eurozóne a zároveň citlivá na ceny energií, zhoršenie scenárov ECB sa prirodzene môže premietnuť aj do horšieho domáceho výhľadu,“ varoval Kočiš. V tejto chvíli očakáva, že slovenská inflácia sa v roku 2026 udrží na úrovni 4 % a ekonomický rast zostane mierne nad 1 %. Zároveň však zdôraznil, že pri inflácii sú riziká naklonené smerom nahor, zatiaľ čo v prípade ekonomického rastu nadol.
Hlavný ekonóm Wealth Effect Management (WEF) Vladimír Vaňo avizoval, že rozsah škôd pre národné hospodárstvo nielen na Slovensku bude závisieť od trvania konfliktu v Iráne a najmä blokády Hormuzského prielivu. Pokiaľ by bola dlhodobejšia, má podľa neho potenciál vytlačiť svetové ceny ropy aj nad úroveň 150 amerických dolárov za barel.
„Ceny ropy sa týkajú nielen pohonných látok, ale aj cien plynu, cien poľnohospodárskych hnojív a sprostredkovane cien poľnohospodárskych komodít a ako sme sa presvedčili aj po roku 2022, aj cien potravín. Zvýšená inflácia na jednej strane odhryzne z disponibilných príjmov domácností, no zároveň zhoršuje spotrebiteľskú dôveru a sklon k míňaniu, čo spoločne znamená negatívny tlak na konečnú spotrebu domácností v tohtoročnej prognóze hospodárskeho rastu,“ zhodnotil pre TASR ekonóm.
Pripomenul, že negatívny vývoj hospodárskej aktivity v Európe je aj zlou správou pre externý dopyt po slovenských vývozoch. „Samostatnou a špecifickou témou pre vysoko koncentrovaný slovenský priemysel bude aj to, ako sa krátkodobý, no prudký šok vo vyhliadkach pre hospodárstvo dotkne tak cyklického odvetvia, ako je výroba osobných motorových vozidiel. Prudké a náhle zhoršenie spotrebiteľskej dôvery môže u tovarov dlhodobej spotreby viesť k rozhodnutiam o odklade kúpy - hoci aj ešte pred mesiacom plánovaných nových automobilov,“ upozornil Vaňo.
„Prognózu rastu slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku sme znížili z februárových 1,1 % zatiaľ na 0,5 %, keďže pri Slovensku očakávame väčší negatívny efekt vojny proti Iránu ako pri celej eurozóne. Väčší negatívny vplyv očakávame kvôli väčšej obchodnej a energetickej náročnosti našej ekonomiky, podobne, ako sme toho boli svedkami po začiatku ruskej vojny proti Ukrajine,“ uviedol pre TASR analytik VÚB Michal Lehuta.
Vzhľadom na vysokú neistotu vo svetovej ekonomike pripravila ECB viaceré scenáre budúceho vývoja, pripomenul analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Rozdiel medzi nimi spočíva najmä v dĺžke trvania energetického šoku. Zhoršenie prináša už základný scenár, v ktorom banka prehodnotila výhľad inflácie nahor a rastu eurozóny nadol. Ak by sa situácia ďalej zhoršovala, ekonomika menového bloku by sa mohla podľa analytika rýchlo posunúť až k hrozbe stagflácie.
V najhoršom prognózovanom prípade by HDP eurozóny rástol len o 0,4 % v roku 2026 a o 0,9 % v roku 2027, pričom ECB počíta aj so záporným kvartálnym rastom v druhom a treťom štvrťroku tohto roka. Inflácia by mohla dosiahnuť 4,4 % v roku 2026 a 4,8 % v roku 2027, s kulmináciou nad úrovňou 6 % začiatkom budúceho roka.
„Keďže slovenská ekonomika je silno naviazaná na vývoj v eurozóne a zároveň citlivá na ceny energií, zhoršenie scenárov ECB sa prirodzene môže premietnuť aj do horšieho domáceho výhľadu,“ varoval Kočiš. V tejto chvíli očakáva, že slovenská inflácia sa v roku 2026 udrží na úrovni 4 % a ekonomický rast zostane mierne nad 1 %. Zároveň však zdôraznil, že pri inflácii sú riziká naklonené smerom nahor, zatiaľ čo v prípade ekonomického rastu nadol.
Hlavný ekonóm Wealth Effect Management (WEF) Vladimír Vaňo avizoval, že rozsah škôd pre národné hospodárstvo nielen na Slovensku bude závisieť od trvania konfliktu v Iráne a najmä blokády Hormuzského prielivu. Pokiaľ by bola dlhodobejšia, má podľa neho potenciál vytlačiť svetové ceny ropy aj nad úroveň 150 amerických dolárov za barel.
„Ceny ropy sa týkajú nielen pohonných látok, ale aj cien plynu, cien poľnohospodárskych hnojív a sprostredkovane cien poľnohospodárskych komodít a ako sme sa presvedčili aj po roku 2022, aj cien potravín. Zvýšená inflácia na jednej strane odhryzne z disponibilných príjmov domácností, no zároveň zhoršuje spotrebiteľskú dôveru a sklon k míňaniu, čo spoločne znamená negatívny tlak na konečnú spotrebu domácností v tohtoročnej prognóze hospodárskeho rastu,“ zhodnotil pre TASR ekonóm.
Pripomenul, že negatívny vývoj hospodárskej aktivity v Európe je aj zlou správou pre externý dopyt po slovenských vývozoch. „Samostatnou a špecifickou témou pre vysoko koncentrovaný slovenský priemysel bude aj to, ako sa krátkodobý, no prudký šok vo vyhliadkach pre hospodárstvo dotkne tak cyklického odvetvia, ako je výroba osobných motorových vozidiel. Prudké a náhle zhoršenie spotrebiteľskej dôvery môže u tovarov dlhodobej spotreby viesť k rozhodnutiam o odklade kúpy - hoci aj ešte pred mesiacom plánovaných nových automobilov,“ upozornil Vaňo.
