Analýza: SR zaznamenala 6. najrýchlejší rast cien bytov a domov v EÚ
Bratislava 16. októbra (TASR) - Rast cien bytov a domov bol na Slovensku rýchlejší v porovnaní s priemerným rastom v eurozóne (5,1 %) a v EÚ (5,4 %). Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast Portugalsko (17,2 %), Bulharsko (15,5 %) a Maďarsko (15,1 %). Slovensko s nárastom cien o 11,3 % dosiahlo 6. najvýraznejší medziročný nárast spomedzi krajín EÚ. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Naopak, pokles cien nehnuteľností určených na bývanie vykázali podľa nej iba vo Fínsku (o -1,3 %). Vo Francúzsku, Švédsku a na Cypre sa evidoval len veľmi mierny nárast, a to o 0,5 % až 1 %.
Spresnila, že ceny nehnuteľností určených na bývanie v 2. štvrťroku 2025 na Slovensku medziročne vzrástli o 11,3 %. V prípade novostavieb prišlo vlani k nárastu cien o 10,5 %, u existujúcich bytov a domov sa evidovalo medziročné zdraženie o 11,4 %. Vyplynulo to podľa nej z najaktuálnejších údajov Eurostatu (House price index). Vlani ceny bytov a domov dosiahli na Slovensku medziročné tempo zdražovania na úrovni 3,8 %. V prvom tohtoročnom štvrťroku sa ich ceny zvýšili o 12,2 %.
Sadovská poznamenala, že na slovenskom realitnom trhu naďalej prevažuje dopyt nad ponukou. Pokles úrokových sadzieb ešte v druhej polovici roka 2024 podporil rast záujmu o úvery na bývanie, najmä o hypotekárne financovanie. Zvýšený dopyt po nehnuteľnostiach zároveň posilňujú opätovný reálny rast miezd a pretrvávajúca nízka miera nezamestnanosti. Domácnosti pritom vo všeobecnosti očakávajú ďalší rast cien nehnuteľností, čo ich motivuje neodkladať rozhodnutie o kúpe a realizovať investíciu do bývania v relatívne krátkom horizonte. Vývoj cien však naďalej výrazne ovplyvňuje samotný región a konkrétna lokalita.
Dodala, že podľa prieskumu Ipsos v horizonte piatich rokov plánuje kúpu bytu alebo domu až 23 % Slovákov a Sloveniek. Nové bývanie plánuje 22,6 % Slovákov. Viac plánujú muži (24,8 %) ako ženy (20,7 %). Najväčší záujem je u mladých do 34 rokov, až polovica plánuje kúpu. Najviac plánov majú obyvatelia v Bratislavskom (39,5 %), Banskobystrickom (25,9 %) a Trenčianskom kraji (22,0 %). Väčší záujem preukazujú ľudia s vyššími príjmami a na vedúcich pozíciách. Rozhoduje najmä cena (47,4 %) a lokalita (33,3 %), ale aj úspory, energetická náročnosť a dostupnosť služieb.
Naopak, pokles cien nehnuteľností určených na bývanie vykázali podľa nej iba vo Fínsku (o -1,3 %). Vo Francúzsku, Švédsku a na Cypre sa evidoval len veľmi mierny nárast, a to o 0,5 % až 1 %.
Spresnila, že ceny nehnuteľností určených na bývanie v 2. štvrťroku 2025 na Slovensku medziročne vzrástli o 11,3 %. V prípade novostavieb prišlo vlani k nárastu cien o 10,5 %, u existujúcich bytov a domov sa evidovalo medziročné zdraženie o 11,4 %. Vyplynulo to podľa nej z najaktuálnejších údajov Eurostatu (House price index). Vlani ceny bytov a domov dosiahli na Slovensku medziročné tempo zdražovania na úrovni 3,8 %. V prvom tohtoročnom štvrťroku sa ich ceny zvýšili o 12,2 %.
Sadovská poznamenala, že na slovenskom realitnom trhu naďalej prevažuje dopyt nad ponukou. Pokles úrokových sadzieb ešte v druhej polovici roka 2024 podporil rast záujmu o úvery na bývanie, najmä o hypotekárne financovanie. Zvýšený dopyt po nehnuteľnostiach zároveň posilňujú opätovný reálny rast miezd a pretrvávajúca nízka miera nezamestnanosti. Domácnosti pritom vo všeobecnosti očakávajú ďalší rast cien nehnuteľností, čo ich motivuje neodkladať rozhodnutie o kúpe a realizovať investíciu do bývania v relatívne krátkom horizonte. Vývoj cien však naďalej výrazne ovplyvňuje samotný región a konkrétna lokalita.
Dodala, že podľa prieskumu Ipsos v horizonte piatich rokov plánuje kúpu bytu alebo domu až 23 % Slovákov a Sloveniek. Nové bývanie plánuje 22,6 % Slovákov. Viac plánujú muži (24,8 %) ako ženy (20,7 %). Najväčší záujem je u mladých do 34 rokov, až polovica plánuje kúpu. Najviac plánov majú obyvatelia v Bratislavskom (39,5 %), Banskobystrickom (25,9 %) a Trenčianskom kraji (22,0 %). Väčší záujem preukazujú ľudia s vyššími príjmami a na vedúcich pozíciách. Rozhoduje najmä cena (47,4 %) a lokalita (33,3 %), ale aj úspory, energetická náročnosť a dostupnosť služieb.
