Analytik: Nízka finančná gramotnosť ohrozuje slovenské domácnosti
Bratislava 7. septembra (TASR) - Život nad pomery, nedostatok úspor a slabé povedomie o investovaní patria medzi najväčšie problémy, ktoré ohrozujú finančnú stabilitu domácností. Pri príležitosti nadchádzajúceho Medzinárodného dňa gramotnosti (8. 9.) na to upozornil investičný analytik spoločnosti Fingo.sk Matúš Čarný.
„Finančná gramotnosť je schopnosť rozumne narábať s peniazmi - od plánovania rozpočtu cez sporenie a investovanie až po prípravu na nečakané situácie. Kto sa vo financiách aspoň trochu vyzná, vie robiť lepšie rozhodnutia a vyhne sa zbytočnému zadlženiu. Naopak, nízka finančná gramotnosť často vedie k životu od výplaty k výplate,“ vysvetlil analytik.
Jedným z najväčších problémov je podľa neho míňanie nad rámec príjmov, ktoré ľudia dorovnávajú pôžičkami či kreditkami. Slabou stránkou mnohých je aj tvorba rezerv, veľa domácností nemá odložené ani na jeden mesiac výdavkov. Chýbajú tiež základné znalosti o investovaní, preto Slováci nechávajú peniaze často ležať na účtoch, kde ich znehodnocuje inflácia.
„Ak by si rodiny dokázali pravidelne odkladať aspoň časť svojich príjmov, v čase krízy by boli oveľa odolnejšie. Najväčšia chyba je predstava, že finančné problémy sa dajú vyriešiť ďalšou pôžičkou. V skutočnosti to problémy len prehlbuje,“ upozornil Čarný.
Poukázal tiež na to, že okrem chýb v hospodárení čelia ľudia aj čoraz sofistikovanejším podvodom, od phishingových útokov cez falošné investičné ponuky až po telefonáty, kde sa podvodníci vydávajú za banku či políciu. Využívajú pritom neznalosť a strach, aby ľudí prinútili konať impulzívne.
„Dnes už nejde len o e-maily, ale aj o SMS správy a dokonca o aplikácie, ktoré dokážu napodobniť komunikáciu banky. Typickým znakom je tlak na okamžité rozhodnutie. Kto si dá čas na overenie, zistí, že ide o klamstvo. Aj tu platí, že základná finančná gramotnosť pomáha rozpoznať, keď niečo nedáva zmysel,“ priblížil analytik.
Ak majú byť domácnosti stabilnejšie, menej zadlžené a pripravené na budúcnosť, musí sa podľa neho finančné vzdelávanie zaradiť medzi priority už na školách. „Tak ako učíme deti čítať a počítať, mali by sme ich viesť aj k tomu, ako narábať s peniazmi. Finančné vzdelávanie by nemalo byť jednorazovou prednáškou, ale súčasťou vyučovania od základnej školy. Každá generácia, ktorá vyrastie bez týchto znalostí, opakuje tie isté chyby,“ doplnil Čarný.
„Finančná gramotnosť je schopnosť rozumne narábať s peniazmi - od plánovania rozpočtu cez sporenie a investovanie až po prípravu na nečakané situácie. Kto sa vo financiách aspoň trochu vyzná, vie robiť lepšie rozhodnutia a vyhne sa zbytočnému zadlženiu. Naopak, nízka finančná gramotnosť často vedie k životu od výplaty k výplate,“ vysvetlil analytik.
Jedným z najväčších problémov je podľa neho míňanie nad rámec príjmov, ktoré ľudia dorovnávajú pôžičkami či kreditkami. Slabou stránkou mnohých je aj tvorba rezerv, veľa domácností nemá odložené ani na jeden mesiac výdavkov. Chýbajú tiež základné znalosti o investovaní, preto Slováci nechávajú peniaze často ležať na účtoch, kde ich znehodnocuje inflácia.
„Ak by si rodiny dokázali pravidelne odkladať aspoň časť svojich príjmov, v čase krízy by boli oveľa odolnejšie. Najväčšia chyba je predstava, že finančné problémy sa dajú vyriešiť ďalšou pôžičkou. V skutočnosti to problémy len prehlbuje,“ upozornil Čarný.
Poukázal tiež na to, že okrem chýb v hospodárení čelia ľudia aj čoraz sofistikovanejším podvodom, od phishingových útokov cez falošné investičné ponuky až po telefonáty, kde sa podvodníci vydávajú za banku či políciu. Využívajú pritom neznalosť a strach, aby ľudí prinútili konať impulzívne.
„Dnes už nejde len o e-maily, ale aj o SMS správy a dokonca o aplikácie, ktoré dokážu napodobniť komunikáciu banky. Typickým znakom je tlak na okamžité rozhodnutie. Kto si dá čas na overenie, zistí, že ide o klamstvo. Aj tu platí, že základná finančná gramotnosť pomáha rozpoznať, keď niečo nedáva zmysel,“ priblížil analytik.
Ak majú byť domácnosti stabilnejšie, menej zadlžené a pripravené na budúcnosť, musí sa podľa neho finančné vzdelávanie zaradiť medzi priority už na školách. „Tak ako učíme deti čítať a počítať, mali by sme ich viesť aj k tomu, ako narábať s peniazmi. Finančné vzdelávanie by nemalo byť jednorazovou prednáškou, ale súčasťou vyučovania od základnej školy. Každá generácia, ktorá vyrastie bez týchto znalostí, opakuje tie isté chyby,“ doplnil Čarný.
