Analytik: Energetický šok zvyšuje infláciu, banky sú pred rozhodnutím
Bratislava 26. mája (TASR) - Globálna ekonomika v súčasnosti hľadá spôsob, ako sa vysporiadať s dôsledkami ponukového energetického šoku. Pre zablokovaný Hormuzský prieliv inflácia opäť naberá na sile a trhy už začínajú započítavať do svojich očakávaní ďalšie sprísňovanie menovej politiky. Centrálne banky sa tak nachádzajú pred rozhodnutím, kedy a ako zmeniť úrokové sadzby. Poukázal na to v aktuálnom komentári ekonomický analytik UNIQA investiční společnost Václav Franče.
Pripomenul, že napriek určitému upokojeniu energetická kríza nekončí, keďže Hormuzský prieliv je stále fakticky zablokovaný. „Aj keby sa sprevádzkoval zajtra, problémy pretrvajú a úplná normalizácia trhu s ropou potrvá až do roku 2027. Energetická infraštruktúra je poškodená a jej kompletná obnova potrvá mnoho mesiacov. Okrem toho sú ropné zásoby vyčerpané a bude ich potrebné doplniť, čo bude tlačiť cenu ropy nahor. A v neposlednom rade bude prechod Hormuzským prielivom vždy rizikový, čo znamená, že v cene ropy bude započítaná určitá riziková prémia,“ vysvetlil ekonóm.
Energetické šoky pritom majú podľa neho tendenciu prelievať sa do širšej ekonomiky a vytvárať tzv. druhotnú infláciu. Nejde teda len o jednorazový cenový skok, ale o proces, ktorý sa môže zakoreniť v inflačných očakávaniach firiem aj domácností. Finančné trhy už na túto situáciu reagujú a očakávania týkajúce sa budúceho vývoja úrokových sadzieb sa posunuli smerom nahor v Spojených štátoch aj v eurozóne, zdôraznil analytik.
„V prípade USA sa očakáva necelé jedno zvýšenie úrokových sadzieb Fedu v tomto roku. Ešte výraznejší posun je viditeľný v eurozóne, kde sa už očakávajú tri zvýšenia sadzieb. Inými slovami, trhy nevnímajú súčasné nastavenie menovej politiky ako dostatočne reštriktívne,“ zdôraznil Franče s tým, že tento vývoj sa už prejavuje aj na dlhopisových trhoch rastom výnosov.
Kľúčovou otázkou zostáva v tejto chvíli podľa analytika načasovanie zmien v nastavení menovej politiky. „Centrálne banky sa dnes skutočne nachádzajú na rázcestí. Energetická kríza pretrváva, inflácia opäť silnie a trhy už tlačia na sprísnenie menovej politiky. Ak by centrálne banky ponechali sadzby bez zmeny, riskujú pokles reálnych úrokových sadzieb a menová politika by tak prestala byť reštriktívna,“ upozornil.
Najviac podľa neho riskuje Európska centrálna banka (ECB), ktorej hlavná úroková sadzba je na úrovni 2 %. Inflácia v eurozóne pritom dosiahla v apríli 3 %. „Keď k tomu pripočítame oslabenie eura voči doláru, vyplýva z toho, že menová politika už v tejto chvíli nie je reštriktívna. Je teda najvyšší čas zasiahnuť,“ zhodnotil Franče.
Pokojnejší podľa neho môže byť americký Fed. Jeho hlavná sadzba sa nachádza v pásme 3,5 % až 3,75 % a časť práce v oblasti sprísnenia podmienok už vykonal silnejší dolár. „História ukazuje, že oneskorená reakcia môže byť nákladná. Príliš agresívne sprísnenie síce môže ekonomiku krátkodobo poškodiť, no ekonomika sa aj tak vráti na svoj potenciál. Otázka teda neznie, či centrálne banky zasiahnu, ale kedy a ako rýchlo,“ doplnil ekonóm.
Pripomenul, že napriek určitému upokojeniu energetická kríza nekončí, keďže Hormuzský prieliv je stále fakticky zablokovaný. „Aj keby sa sprevádzkoval zajtra, problémy pretrvajú a úplná normalizácia trhu s ropou potrvá až do roku 2027. Energetická infraštruktúra je poškodená a jej kompletná obnova potrvá mnoho mesiacov. Okrem toho sú ropné zásoby vyčerpané a bude ich potrebné doplniť, čo bude tlačiť cenu ropy nahor. A v neposlednom rade bude prechod Hormuzským prielivom vždy rizikový, čo znamená, že v cene ropy bude započítaná určitá riziková prémia,“ vysvetlil ekonóm.
Energetické šoky pritom majú podľa neho tendenciu prelievať sa do širšej ekonomiky a vytvárať tzv. druhotnú infláciu. Nejde teda len o jednorazový cenový skok, ale o proces, ktorý sa môže zakoreniť v inflačných očakávaniach firiem aj domácností. Finančné trhy už na túto situáciu reagujú a očakávania týkajúce sa budúceho vývoja úrokových sadzieb sa posunuli smerom nahor v Spojených štátoch aj v eurozóne, zdôraznil analytik.
„V prípade USA sa očakáva necelé jedno zvýšenie úrokových sadzieb Fedu v tomto roku. Ešte výraznejší posun je viditeľný v eurozóne, kde sa už očakávajú tri zvýšenia sadzieb. Inými slovami, trhy nevnímajú súčasné nastavenie menovej politiky ako dostatočne reštriktívne,“ zdôraznil Franče s tým, že tento vývoj sa už prejavuje aj na dlhopisových trhoch rastom výnosov.
Kľúčovou otázkou zostáva v tejto chvíli podľa analytika načasovanie zmien v nastavení menovej politiky. „Centrálne banky sa dnes skutočne nachádzajú na rázcestí. Energetická kríza pretrváva, inflácia opäť silnie a trhy už tlačia na sprísnenie menovej politiky. Ak by centrálne banky ponechali sadzby bez zmeny, riskujú pokles reálnych úrokových sadzieb a menová politika by tak prestala byť reštriktívna,“ upozornil.
Najviac podľa neho riskuje Európska centrálna banka (ECB), ktorej hlavná úroková sadzba je na úrovni 2 %. Inflácia v eurozóne pritom dosiahla v apríli 3 %. „Keď k tomu pripočítame oslabenie eura voči doláru, vyplýva z toho, že menová politika už v tejto chvíli nie je reštriktívna. Je teda najvyšší čas zasiahnuť,“ zhodnotil Franče.
Pokojnejší podľa neho môže byť americký Fed. Jeho hlavná sadzba sa nachádza v pásme 3,5 % až 3,75 % a časť práce v oblasti sprísnenia podmienok už vykonal silnejší dolár. „História ukazuje, že oneskorená reakcia môže byť nákladná. Príliš agresívne sprísnenie síce môže ekonomiku krátkodobo poškodiť, no ekonomika sa aj tak vráti na svoj potenciál. Otázka teda neznie, či centrálne banky zasiahnu, ale kedy a ako rýchlo,“ doplnil ekonóm.
