Analytik: Dlh Slovenska prekročí v roku 2025 hranicu 60 % HDP
Bratislava 20. októbra (TASR) - Slovensko vstupuje do druhej polovice tohto desaťročia s dlhom, ktorý sa už priblížil k hranici 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) a podľa aktuálnych odhadov ju v roku 2025 aj prekročí. Aktuálne čísla o vývoji deficitu a dlhu pritom naznačujú, že slovenské verejné financie sa nachádzajú v dlhodobo neudržateľnej trajektórii, ktorú zatiaľ vláda nedokázala zvrátiť. V aktuálnom komentári na to upozornil analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Reagoval tak na aktuálnu jesennú notifikáciu, ktorú v pondelok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Dlh verejnej správy dosiahol na konci roka 2024 úroveň 77,7 miliardy eur, čo predstavuje 59,7 % HDP. Za predchádzajúci rok tak vzrástol o 8,8 miliardy eur. Deficit verejných financií dosiahol 7,2 miliardy eur alebo 5,5 % HDP, čo bolo o 0,6 miliardy viac ako v roku 2023.
Analytik poukázal na to, že vláda do návrhu rozpočtu na roky 2026 až 2028 zahrnula balík konsolidačných opatrení v hodnote 2,3 miliardy eur (1,6 % HDP). „Z tejto sumy však len približne polovica predstavuje skutočné úspory. Zvyšok tvoria presuny v rámci rozpočtu alebo dočasné efekty, napríklad nahradenie národných výdavkov eurofondmi,“ zhodnotil Boháček.
Zvýšenie daňového zaťaženia podľa neho nie je dlhodobo udržateľné a priestor na rast daní z práce a spotreby je prakticky vyčerpaný. „Chýba skutočná reforma transferov a sociálnych dávok, ktoré by posilnili adresnosť a efektívnosť systému. Konsolidácia preto zatiaľ len zmierňuje symptómy, nie príčiny rastúceho dlhu. Navyše, vláda doteraz nepredstavila viacročnú stratégiu, ktorá by ukázala, ako chce v strednodobom horizonte dlh stabilizovať,“ upozornil analytik s tým, že na stabilizáciu dlhu by Slovensko muselo znížiť deficit verejnej správy približne na 2,5 % HDP.
V praxi by to znamenalo šetrenie alebo zvýšenie príjmov v objeme približne 2,5 až 3 miliardy eur ročne, vyčíslil Boháček. Takýto rozsah si podľa neho vyžaduje zásadné štrukturálne reformy, bez ktorých sa bude dlh naďalej zvyšovať a krajina sa bude postupne približovať k úrovniam, ktoré sú kritické.
„Slovensko má pritom stále možnosť situáciu zvrátiť - ekonomika rastie síce pomaly, no stabilne a pracovný trh ostáva odolný. Kľúčom bude dôveryhodný viacročný plán konsolidácie, ktorý by rozložil bremeno medzi výdavkovú a príjmovú stranu rozpočtu, posilnil adresnosť sociálnych dávok a motivoval samosprávy k efektívnejšiemu hospodáreniu,“ priblížil analytik. V opačnom prípade Slovensko podľa neho riskuje dlhé obdobie stagnácie so slabým rastom, rastúcimi úrokovými nákladmi a obmedzenou schopnosťou reagovať na budúce krízy.
Reagoval tak na aktuálnu jesennú notifikáciu, ktorú v pondelok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Dlh verejnej správy dosiahol na konci roka 2024 úroveň 77,7 miliardy eur, čo predstavuje 59,7 % HDP. Za predchádzajúci rok tak vzrástol o 8,8 miliardy eur. Deficit verejných financií dosiahol 7,2 miliardy eur alebo 5,5 % HDP, čo bolo o 0,6 miliardy viac ako v roku 2023.
Analytik poukázal na to, že vláda do návrhu rozpočtu na roky 2026 až 2028 zahrnula balík konsolidačných opatrení v hodnote 2,3 miliardy eur (1,6 % HDP). „Z tejto sumy však len približne polovica predstavuje skutočné úspory. Zvyšok tvoria presuny v rámci rozpočtu alebo dočasné efekty, napríklad nahradenie národných výdavkov eurofondmi,“ zhodnotil Boháček.
Zvýšenie daňového zaťaženia podľa neho nie je dlhodobo udržateľné a priestor na rast daní z práce a spotreby je prakticky vyčerpaný. „Chýba skutočná reforma transferov a sociálnych dávok, ktoré by posilnili adresnosť a efektívnosť systému. Konsolidácia preto zatiaľ len zmierňuje symptómy, nie príčiny rastúceho dlhu. Navyše, vláda doteraz nepredstavila viacročnú stratégiu, ktorá by ukázala, ako chce v strednodobom horizonte dlh stabilizovať,“ upozornil analytik s tým, že na stabilizáciu dlhu by Slovensko muselo znížiť deficit verejnej správy približne na 2,5 % HDP.
V praxi by to znamenalo šetrenie alebo zvýšenie príjmov v objeme približne 2,5 až 3 miliardy eur ročne, vyčíslil Boháček. Takýto rozsah si podľa neho vyžaduje zásadné štrukturálne reformy, bez ktorých sa bude dlh naďalej zvyšovať a krajina sa bude postupne približovať k úrovniam, ktoré sú kritické.
„Slovensko má pritom stále možnosť situáciu zvrátiť - ekonomika rastie síce pomaly, no stabilne a pracovný trh ostáva odolný. Kľúčom bude dôveryhodný viacročný plán konsolidácie, ktorý by rozložil bremeno medzi výdavkovú a príjmovú stranu rozpočtu, posilnil adresnosť sociálnych dávok a motivoval samosprávy k efektívnejšiemu hospodáreniu,“ priblížil analytik. V opačnom prípade Slovensko podľa neho riskuje dlhé obdobie stagnácie so slabým rastom, rastúcimi úrokovými nákladmi a obmedzenou schopnosťou reagovať na budúce krízy.
