Analytici: Väčšina využila odklad splátok počas pandémie rozumne
Bratislava 13. októbra (TASR) - Odklad splátok úverov počas pandémie možno hodnotiť ako úspešné opatrenie. Ľudia, ktorí ho využili, míňali pred pandémiou viac, neskôr však spotrebiteľské správanie upravili. Podobné opatrenia je však možné použiť len občas pri naozaj veľkom ekonomickom šoku, inak by mohlo viesť k nezodpovednému správaniu domácností. Poukázali na to v aktuálnom blogu analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
„Pandémia priniesla v roku 2020 neočakávané finančné výzvy pre celé obyvateľstvo. Najciteľnejšie ich pocítili ľudia s úvermi, a preto mnohí z nich využili možnosť odložiť si splátky. Detailnejší pohľad na dáta ukazuje, že väčšina domácností využila túto možnosť rozumne - na zvládnutie neistoty, nie na míňanie,“ zhodnotili odborníci.
Pripomenuli, že vlády a centrálne banky v prvej vlne pandémie, počas ktorej sa značná časť ekonomiky zatvorila, zamedzili výrazným hospodárskym škodám a prepadu životnej úrovne obyvateľstva viacerými opatreniami. Jedným z nich bola možnosť odkladu pravidelných splátok úverov bez sankcií, a to na obdobie maximálne deväť mesiacov.
Rozhodnutie odložiť si splátky bolo podľa analytikov primárne otázkou individuálnej finančnej situácie domácností a nezáviselo od ekonomickej sily regiónu, v ktorom žijú. Ženy využili možnosť odkladu vo väčšej miere než muži, a to naprieč všetkými krajmi aj vekovými kategóriami.
„Tento trend môže súvisieť s tým, že ženy na Slovensku v priemere zarábajú menej ako muži a sú teda zraniteľnejšie voči neočakávaným finančným šokom. Zároveň však môže odrážať aj odlišný prístup k hospodáreniu s peniazmi - väčšiu opatrnosť či citlivejšie vnímanie finančných rizík,“ priblížili ekonómovia.
Analýza ukázala, že ľudia, ktorí využili moratórium na splátky, míňali pred pandémiou výrazne viac než klienti, ktorí tento odklad nevyužili. „Začiatkom roka 2019 bol rozdiel v spotrebe medzi týmito dvomi skupinami približne 15 - 20 %. V priebehu roka 2019 sa síce mierne znižoval, no až v apríli 2020 sa rozdiel medzi skupinami stal záporný - klienti, ktorí si splátky neodložili, mali po prvýkrát vyššiu spotrebu,“ konštatovali analytici.
Klienti s moratóriom si podľa nich pred pandémiou nevytvárali dostatočné rezervy na splatenie úveru v prípade neočakávaného finančného šoku. Naopak, tí, ktorí odklad nevyužili, boli vo svojej predchádzajúcej spotrebe opatrnejší a keď prišla pandémia, mali dostatok finančných prostriedkov na pokračovanie splátok a boli schopní zachovať si svoju úroveň spotreby.
Neistota týkajúca sa budúcnosti podľa ekonómov pravdepodobne prispela k utlmenej spotrebe klientov, ktorí využili moratórium. Ich situácia sa stabilizovala až v priebehu roku 2021, keď si mohli opäť dovoliť zvyšovať výdavky.
„To naznačuje, že moratórium účinne podporilo tých, ktorí to potrebovali a finančné prostriedky ušetrené vďaka odkladu splátok boli využité zodpovedne, predovšetkým na zvládnutie záväzkov, a nie na nadmernú spotrebu. Na druhej strane tí, čo o pomoc nežiadali, udržali svoju spotrebu na stabilnej úrovni,“ zhodnotili analytici NBS.
Legislatívna podpora v podobe moratória na splátky tak podľa nich priniesla očakávaný efekt. Fungovala cielene a primerane a poskytla slovenským domácnostiam reálnu finančnú úľavu v kritickom období. „V budúcnosti však odporúčame využitie takýchto opatrení len v obmedzenej miere a pri obrovských šokoch. Inak môžu poskytnúť priestor pre tzv. morálny hazard, stav, keď sa ľudia budú správať menej zodpovedne, lebo rátajú s pomocou štátu,“ doplnili.
„Pandémia priniesla v roku 2020 neočakávané finančné výzvy pre celé obyvateľstvo. Najciteľnejšie ich pocítili ľudia s úvermi, a preto mnohí z nich využili možnosť odložiť si splátky. Detailnejší pohľad na dáta ukazuje, že väčšina domácností využila túto možnosť rozumne - na zvládnutie neistoty, nie na míňanie,“ zhodnotili odborníci.
Pripomenuli, že vlády a centrálne banky v prvej vlne pandémie, počas ktorej sa značná časť ekonomiky zatvorila, zamedzili výrazným hospodárskym škodám a prepadu životnej úrovne obyvateľstva viacerými opatreniami. Jedným z nich bola možnosť odkladu pravidelných splátok úverov bez sankcií, a to na obdobie maximálne deväť mesiacov.
Rozhodnutie odložiť si splátky bolo podľa analytikov primárne otázkou individuálnej finančnej situácie domácností a nezáviselo od ekonomickej sily regiónu, v ktorom žijú. Ženy využili možnosť odkladu vo väčšej miere než muži, a to naprieč všetkými krajmi aj vekovými kategóriami.
„Tento trend môže súvisieť s tým, že ženy na Slovensku v priemere zarábajú menej ako muži a sú teda zraniteľnejšie voči neočakávaným finančným šokom. Zároveň však môže odrážať aj odlišný prístup k hospodáreniu s peniazmi - väčšiu opatrnosť či citlivejšie vnímanie finančných rizík,“ priblížili ekonómovia.
Analýza ukázala, že ľudia, ktorí využili moratórium na splátky, míňali pred pandémiou výrazne viac než klienti, ktorí tento odklad nevyužili. „Začiatkom roka 2019 bol rozdiel v spotrebe medzi týmito dvomi skupinami približne 15 - 20 %. V priebehu roka 2019 sa síce mierne znižoval, no až v apríli 2020 sa rozdiel medzi skupinami stal záporný - klienti, ktorí si splátky neodložili, mali po prvýkrát vyššiu spotrebu,“ konštatovali analytici.
Klienti s moratóriom si podľa nich pred pandémiou nevytvárali dostatočné rezervy na splatenie úveru v prípade neočakávaného finančného šoku. Naopak, tí, ktorí odklad nevyužili, boli vo svojej predchádzajúcej spotrebe opatrnejší a keď prišla pandémia, mali dostatok finančných prostriedkov na pokračovanie splátok a boli schopní zachovať si svoju úroveň spotreby.
Neistota týkajúca sa budúcnosti podľa ekonómov pravdepodobne prispela k utlmenej spotrebe klientov, ktorí využili moratórium. Ich situácia sa stabilizovala až v priebehu roku 2021, keď si mohli opäť dovoliť zvyšovať výdavky.
„To naznačuje, že moratórium účinne podporilo tých, ktorí to potrebovali a finančné prostriedky ušetrené vďaka odkladu splátok boli využité zodpovedne, predovšetkým na zvládnutie záväzkov, a nie na nadmernú spotrebu. Na druhej strane tí, čo o pomoc nežiadali, udržali svoju spotrebu na stabilnej úrovni,“ zhodnotili analytici NBS.
Legislatívna podpora v podobe moratória na splátky tak podľa nich priniesla očakávaný efekt. Fungovala cielene a primerane a poskytla slovenským domácnostiam reálnu finančnú úľavu v kritickom období. „V budúcnosti však odporúčame využitie takýchto opatrení len v obmedzenej miere a pri obrovských šokoch. Inak môžu poskytnúť priestor pre tzv. morálny hazard, stav, keď sa ľudia budú správať menej zodpovedne, lebo rátajú s pomocou štátu,“ doplnili.
