Analytici: Fed po troch rokoch zvýšil sadzby, môže sa to zopakovať
Bratislava 17. septembra (TASR) - Americká centrálna banka (Fed) zvýšila v stredu (16.9.) základnú úrokovú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu (p. b.) do pásma 3,75 - 4,00 %, a to prvýkrát od júla 2023. Jednohlasné rozhodnutie Fedu naznačilo, že banka si aj po zmene vedenia zachováva nezávislosť od politických vplyvov. Rastúce inflačné riziká a napätie na Blízkom východe zároveň zvyšujú pravdepodobnosť ďalšieho sprísňovania menovej politiky v USA. V aktuálnom komentári to konštatoval analytik Finaxu Patrik Kindl.
„Trhy so zvýšením rátali, napriek tomu časť investorov donedávna pochybovala, že šéf Fedu Kevin Warsh sadzby skutočne zvýši, keďže ho do čela Fedu dosadil prezident Donald Trump, ktorý dlhodobo presadzuje nižšie úrokové sadzby. Jednohlasné rozhodnutie tak vyslalo signál, že si Fed pod novým vedením zachováva nezávislosť od politického tlaku,“ zhodnotil ekonóm.
Pripomenul, že výnos 10-ročných amerických štátnych dlhopisov v týchto dňoch presiahol prvýkrát od roku 2007 hranicu 5 %. Po zvýšení sadzieb Fedom sa k tejto úrovni opäť vrátil, keďže Warsh vo svojich vyjadreniach zdôraznil pretrvávajúce inflačné riziká. Rast výnosov sprevádzal aj pokles akciových indexov. Akciový index S&P 500 uzavrel obchodovanie na úrovni -0,45 %, respektíve -3,07 % za uplynulý mesiac, vyčíslil Kindl.
„Vyššie výnosy dlhopisov v praxi robia časť práce za centrálnu banku tým, že sa premietajú do drahších hypoték, firemných úverov aj ocenenia akcií, a tak tlmia ekonomickú aktivitu bez toho, aby musel Fed siahnuť po ešte razantnejšom sprísňovaní,“ vysvetlil analytik. Poukázal tiež na to, že Fed má na rozdiel od Európskej centrálnej banky (ECB) duálny mandát a popri cenovej stabilite sleduje aj maximálnu zamestnanosť. To vytvára napätie pri každom rozhodnutí o sadzbách.
„Ide o prvé zvýšenie za viac ako tri roky a Fed zároveň naznačil, že do konca roka môže prísť ešte jeden krok nahor. Trhy reagovali najskôr poklesom, neskôr sa však situácia upokojila, keď investori ocenili jasný záväzok Fedu dostať infláciu pod kontrolu. Dôvodom sú pretrvávajúce cenové tlaky,“ priblížil analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš. Americká inflácia sa totiž v auguste držala na 3,4 %, medzimesačne ceny vzrástli o 0,4 %.
„Fed sa tak snaží zabrániť tomu, aby sa rast cien energií preniesol aj do ostatných tovarov a služieb. Americká ekonomika pritom zostáva odolná, čo centrálnej banke dáva väčší priestor bojovať s infláciou,“ doplnil Greguš. Fed sa aktuálnym krokom pridal k ECB, ktorá už minulý týždeň zvýšila kľúčovú depozitnú sadzbu rovnako o 0,25 p. b. na 2,5 %.
„Trhy so zvýšením rátali, napriek tomu časť investorov donedávna pochybovala, že šéf Fedu Kevin Warsh sadzby skutočne zvýši, keďže ho do čela Fedu dosadil prezident Donald Trump, ktorý dlhodobo presadzuje nižšie úrokové sadzby. Jednohlasné rozhodnutie tak vyslalo signál, že si Fed pod novým vedením zachováva nezávislosť od politického tlaku,“ zhodnotil ekonóm.
Pripomenul, že výnos 10-ročných amerických štátnych dlhopisov v týchto dňoch presiahol prvýkrát od roku 2007 hranicu 5 %. Po zvýšení sadzieb Fedom sa k tejto úrovni opäť vrátil, keďže Warsh vo svojich vyjadreniach zdôraznil pretrvávajúce inflačné riziká. Rast výnosov sprevádzal aj pokles akciových indexov. Akciový index S&P 500 uzavrel obchodovanie na úrovni -0,45 %, respektíve -3,07 % za uplynulý mesiac, vyčíslil Kindl.
„Vyššie výnosy dlhopisov v praxi robia časť práce za centrálnu banku tým, že sa premietajú do drahších hypoték, firemných úverov aj ocenenia akcií, a tak tlmia ekonomickú aktivitu bez toho, aby musel Fed siahnuť po ešte razantnejšom sprísňovaní,“ vysvetlil analytik. Poukázal tiež na to, že Fed má na rozdiel od Európskej centrálnej banky (ECB) duálny mandát a popri cenovej stabilite sleduje aj maximálnu zamestnanosť. To vytvára napätie pri každom rozhodnutí o sadzbách.
„Ide o prvé zvýšenie za viac ako tri roky a Fed zároveň naznačil, že do konca roka môže prísť ešte jeden krok nahor. Trhy reagovali najskôr poklesom, neskôr sa však situácia upokojila, keď investori ocenili jasný záväzok Fedu dostať infláciu pod kontrolu. Dôvodom sú pretrvávajúce cenové tlaky,“ priblížil analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš. Americká inflácia sa totiž v auguste držala na 3,4 %, medzimesačne ceny vzrástli o 0,4 %.
„Fed sa tak snaží zabrániť tomu, aby sa rast cien energií preniesol aj do ostatných tovarov a služieb. Americká ekonomika pritom zostáva odolná, čo centrálnej banke dáva väčší priestor bojovať s infláciou,“ doplnil Greguš. Fed sa aktuálnym krokom pridal k ECB, ktorá už minulý týždeň zvýšila kľúčovú depozitnú sadzbu rovnako o 0,25 p. b. na 2,5 %.
