Bratislava 3. apríla (TASR) - Oblasť prevencie podvodov v sektore bankovníctva prechádza výraznou zmenou. Kým donedávna dominovali najmä phishingové správy alebo e-maily, v súčasnosti tvoria len 5 % strát klientov spôsobených podvodmi. Výrazne však rastú podvody zamerané na manipuláciu klienta, sľubujúce najmä výhodné investovanie. Od začiatku roka dosiahol podiel takýchto investičných podvodov na stratách klientov až 73 %, vyplýva z aktuálnych údajov VÚB banky.

Podvodníci sa podľa banky stále viac sústreďujú na cielenú psychologickú manipuláciu a zneužívanie umelej inteligencie. Klienti už tak často neprichádzajú o peniaze tým, že by nevedomky vyzradili heslo alebo klikli na falošný odkaz, ale čoraz častejšie platby realizujú dobrovoľne pod psychologickým nátlakom podvodníkov.

„Odklon od phishingových útokov smerom k nebezpečným podvodom, ktoré využívajú psychický nátlak a manipuláciu klientov bánk, sledujeme už posledné dva roky. Začiatkom tohto roka sa tento posun definitívne potvrdil. Hovoríme najmä o dvoch typoch transakčných podvodov - investičných podvodoch a telefonátoch od falošného policajta či bankára. Tie dnes spôsobujú najvyššie finančné straty Slovákov. Klient síce platbu zadá sám, ale podľa presných inštrukcií útočníkov,“ priblížil koordinátor prevencie podvodov vo VÚB banke Radomír Adamkovič.

Scenár podvodu sa často opakuje. Môže začať podvodnou reklamou na sociálnej sieti, ktorá sľubuje rýchle zhodnotenie peňazí a niekedy je podporená deepfake videom so známou osobnosťou. „Klient na reklamu klikne, vyplní kontakt a následne mu zavolá falošný investičný poradca. Podvodník sa snaží klienta presvedčiť, aby začal investovať, teda v skutočnosti posielať peniaze na účet podvodníkov. Zaujímavé je, že najčastejšou vstupnou investíciou je suma 250 eur, ktorá sa opakuje už roky,“ vyčíslil odborník.

Niekedy podvodníci volajú s tým, že klient má u nich investované peniaze, ktoré sa zhodnocujú a potrebujú mu vyplatiť výnos. Cieľom je naviesť obeť na inštaláciu aplikácie na „vyplatenie zisku“. Ide však o nebezpečnú aplikáciu na vzdialený prístup do mobilu alebo počítača, vďaka ktorej môže útočník realizovať platby bez vedomia obete.

Novinkou je aj využitie tzv. NFC tunnelingu, kedy podvodník zmanipuluje klienta tak, aby priložil k svojmu mobilu vlastnú platobnú kartu. Tým sa vytvorí prepojenie na kartu, čo útočníkovi umožní vyberať peniaze z účtu klienta cez bankomat.

Rastúcou skupinou podvodov sú telefonáty od falošného policajta alebo zamestnanca Národnej banky Slovenska (NBS). „Podvodník uvedie meno, falošné služobné číslo či ďalšie údaje, niekedy dokonca pošle fotografiu preukazu. Tvrdí, že účet klienta je ohrozený, alebo sa niekto pokúša zobrať úver na jeho meno. Cieľom je naviesť klienta, aby previedol peniaze na tzv. bezpečný účet, ktorý však v skutočnosti patrí podvodníkom,“ vysvetlil Adamkovič.

Podľa údajov banky sú podvodmi využívajúcimi manipuláciu najviac ohrození klienti vo veku od 50 do 75 rokov. Ide o ľudí, ktorí sú aktívni online, používajú smartfóny a sociálne siete, majú úspory a môžu získať aj úver. Tým sú pre podvodníkov atraktívni a ich finančné straty môžu presiahnuť desiatky tisíc eur.

Kľúčovú rolu v oblasti bezpečnosti zohráva prevencia. „Ak klienti realizujú podozrivé platby, snažíme sa ich kontaktovať. Pýtame sa ich, či nereagovali na reklamu alebo výhodnú investičnú ponuku. Podvodníci ich však na tieto otázky pripravia - hovoria im, že platbu majú vysvetliť ako úhradu faktúry alebo presun peňazí na vlastný účet v zahraničí. Je naozaj dôležité uvedomiť si, že ak vás ktokoľvek navádza klamať svojej banke, s určitosťou ide o podvod,“ doplnil Adamkovič.