Európska centrálna banka zvýšila úrokové sadzby
Frankfurt nad Mohanom 10. septembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok zvýšila svoje úrokové sadzby. Kľúčovú depozitnú sadzbu posunula smerom nahor o 0,25 percentuálneho bodu na 2,5 % v snahe bojovať proti inflácii, ktorú podporuje vojna v Iráne. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Krok ECB, ktorá úroky v tomto roku zvýšila už druhýkrát, ekonómovia všeobecne očakávali. Cenový šok vyvolaný zdražením palív pre vojnu proti Iránu totiž postihol motoristov, ktorí pociťujú dosah na čerpacích staniciach, a majitelia domov čelia vyšším cenám vykurovania. Nijaké náznaky riešenia konfliktu v Perzskom zálive pritom neexistujú.
Spotrebiteľské ceny v eurozóne boli v auguste o 3,3 % vyššie ako v rovnakom mesiaci minulého roka. Inflácia tak je najvyššia od septembra 2023, pričom sa nachádza výrazne nad strednodobým cieľom ECB, ktorá si želá udržiavať medziročné tempo rastu cien tesne pod hranicou 2 %. V Nemecku vysoké ceny energií zvýšili augustovú infláciu na 2,9 %, ukázali konečné údaje, ktoré vo štvrtok zverejnil nemecký štatistický úrad Destatis.
Vyššie úrokové sadzby môžu pomôcť obmedziť infláciu tým, že zdražia pôžičky a znížia dopyt. Sporitelia môžu profitovať z vyšších úrokových sadzieb z vkladov, ale vyššie náklady na pôžičky obmedzujú investície.
ECB zlepšila odhad vývoja ekonomiky v tomto aj budúcom roku
Európska centrálna banka (ECB) mierne zlepšila prognózu vývoja ekonomiky v tomto aj budúcom roku a zverejnila aj nové odhady v oblasti inflácie. Na tento rok pôvodnú prognózu nemenila, na budúci však očakáva výraznejší rast spotrebiteľských cien, než ukazoval jej ostatný odhad spred troch mesiacov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
ECB vo štvrtok podľa očakávania zvýšila úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Depozitná sadzba sa tak posunula na 2,50 %. Ako hlavný dôvod banka uviedla zrýchlenie inflácie v dôsledku konfliktu na Blízkom východe, ktorý vypukol po útoku Izraela a USA na Irán koncom februára.
Inflácia v eurozóne sa v auguste zrýchlila na 3,3 %, čo je vysoko nad dvojpercentným inflačným cieľom ECB. Navyše, banka očakáva, že na vysokej úrovni sa udrží aj v nasledujúcom období.
Na tento rok odhad inflácie ECB nemenila, smerom nahor ho však upravila na roky 2027 a 2028. V tomto roku naďalej počíta s infláciou na úrovni 3 %, na rok 2027 však predpokladá, že namiesto spomalenia na 2,3 % sa miera inflácie spomalí iba na 2,5 %. S rovnakým vývojom počíta aj v roku 2028. V júni odhadovala, že miera inflácie sa spomalí na 2 %, teraz predpokladá, že dosiahne 2,2 %.
Smerom nahor upravila na rok 2027 a 2028 aj jadrovú infláciu, ktorá nezahrnuje nestabilné ceny, ako sú ceny potravín a energií. Na budúci rok by jadrová inflácia mala dosiahnuť 2,6 %, zatiaľ čo pred tromi mesiacmi ECB odhadovala 2,5 %. V roku 2028 ju banka predpokladá na úrovni 2,3 % oproti 2,2-percentnej úrovni očakávanej v júni. Na tento rok ECB odhad nemenila a naďalej očakáva, že jadrová inflácia dosiahne 2,5 %.
Na druhej strane, napriek šoku v dôsledku rastu cien energií vykazuje ekonomika eurozóny väčšiu odolnosť, než sa pôvodne očakávalo. ECB preto zlepšila odhad vývoja ekonomiky menovej únie na tento aj budúci rok.
Na rok 2026 očakávala v júni rast o 0,8 %, teraz ho revidovala na 0,9 %. Na budúci rok by sa rast ekonomiky mal podľa banky zrýchliť na 1,4 %, zatiaľ čo pred tromi mesiacmi počítala so zrýchlením iba na 1,2 %. V roku 2028 očakáva ďalšie zrýchlenie rastu na 1,5 %, tento údaj však potvrdzuje odhad ECB z júna.
Krok ECB, ktorá úroky v tomto roku zvýšila už druhýkrát, ekonómovia všeobecne očakávali. Cenový šok vyvolaný zdražením palív pre vojnu proti Iránu totiž postihol motoristov, ktorí pociťujú dosah na čerpacích staniciach, a majitelia domov čelia vyšším cenám vykurovania. Nijaké náznaky riešenia konfliktu v Perzskom zálive pritom neexistujú.
Spotrebiteľské ceny v eurozóne boli v auguste o 3,3 % vyššie ako v rovnakom mesiaci minulého roka. Inflácia tak je najvyššia od septembra 2023, pričom sa nachádza výrazne nad strednodobým cieľom ECB, ktorá si želá udržiavať medziročné tempo rastu cien tesne pod hranicou 2 %. V Nemecku vysoké ceny energií zvýšili augustovú infláciu na 2,9 %, ukázali konečné údaje, ktoré vo štvrtok zverejnil nemecký štatistický úrad Destatis.
Vyššie úrokové sadzby môžu pomôcť obmedziť infláciu tým, že zdražia pôžičky a znížia dopyt. Sporitelia môžu profitovať z vyšších úrokových sadzieb z vkladov, ale vyššie náklady na pôžičky obmedzujú investície.
ECB zlepšila odhad vývoja ekonomiky v tomto aj budúcom roku
Európska centrálna banka (ECB) mierne zlepšila prognózu vývoja ekonomiky v tomto aj budúcom roku a zverejnila aj nové odhady v oblasti inflácie. Na tento rok pôvodnú prognózu nemenila, na budúci však očakáva výraznejší rast spotrebiteľských cien, než ukazoval jej ostatný odhad spred troch mesiacov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
ECB vo štvrtok podľa očakávania zvýšila úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Depozitná sadzba sa tak posunula na 2,50 %. Ako hlavný dôvod banka uviedla zrýchlenie inflácie v dôsledku konfliktu na Blízkom východe, ktorý vypukol po útoku Izraela a USA na Irán koncom februára.
Inflácia v eurozóne sa v auguste zrýchlila na 3,3 %, čo je vysoko nad dvojpercentným inflačným cieľom ECB. Navyše, banka očakáva, že na vysokej úrovni sa udrží aj v nasledujúcom období.
Na tento rok odhad inflácie ECB nemenila, smerom nahor ho však upravila na roky 2027 a 2028. V tomto roku naďalej počíta s infláciou na úrovni 3 %, na rok 2027 však predpokladá, že namiesto spomalenia na 2,3 % sa miera inflácie spomalí iba na 2,5 %. S rovnakým vývojom počíta aj v roku 2028. V júni odhadovala, že miera inflácie sa spomalí na 2 %, teraz predpokladá, že dosiahne 2,2 %.
Smerom nahor upravila na rok 2027 a 2028 aj jadrovú infláciu, ktorá nezahrnuje nestabilné ceny, ako sú ceny potravín a energií. Na budúci rok by jadrová inflácia mala dosiahnuť 2,6 %, zatiaľ čo pred tromi mesiacmi ECB odhadovala 2,5 %. V roku 2028 ju banka predpokladá na úrovni 2,3 % oproti 2,2-percentnej úrovni očakávanej v júni. Na tento rok ECB odhad nemenila a naďalej očakáva, že jadrová inflácia dosiahne 2,5 %.
Na druhej strane, napriek šoku v dôsledku rastu cien energií vykazuje ekonomika eurozóny väčšiu odolnosť, než sa pôvodne očakávalo. ECB preto zlepšila odhad vývoja ekonomiky menovej únie na tento aj budúci rok.
Na rok 2026 očakávala v júni rast o 0,8 %, teraz ho revidovala na 0,9 %. Na budúci rok by sa rast ekonomiky mal podľa banky zrýchliť na 1,4 %, zatiaľ čo pred tromi mesiacmi počítala so zrýchlením iba na 1,2 %. V roku 2028 očakáva ďalšie zrýchlenie rastu na 1,5 %, tento údaj však potvrdzuje odhad ECB z júna.
