Štát rozhoduje o takmer 63% zárobkov ľudí,v pandémii rastie jeho vplyv
Bratislava 18. augusta (TASR) – Počas pandémie rastie vplyv štátu, veľkosť verejného dlhu a počet návrhov vlády a EÚ na ďalšie výdavky a dane. Vytvára to tlak na vyššie zaťaženie daňovníkov v budúcnosti. Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v minulom roku takmer 63 % k mzdovým nákladom zamestnanca s priemernou mzdou, čo predstavuje necelých 229 dní na ich zaplatenie. Deň daňového odbremenenia na Slovensku preto v tomto roku hypoteticky pripadol na 19. augusta. Vyplýva to z aktuálnych výsledkov prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu (KI) M. R. Štefánika približujúcich celkové bremeno ľudí povinnými platbami na príklade zamestnanca s priemernou mzdou.
Deň daňového odbremenenia v tomto roku podľa prepočtov pripadol na 19. augusta, teda o tri dni skôr ako v minulom roku, rovnako ako v roku 2019 a o deväť dní neskôr ako v roku 2015. Celkové bremeno daní v ekonomickej podstate ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v minulom roku 62,66 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. Zostatok peňazí, o ktorom rozhodujú ľudia sami, tak predstavoval v prepočte na takéhoto zamestnanca 37,34 %.
Minuloročné daňové bremeno kleslo oproti predchádzajúcemu roku o 1,1 percentuálneho bodu (p. b.) najmä v dôsledku významného poklesu zaplatených daní z príjmov fyzických osôb pri miernom náraste priemernej mzdy. Výsledky prepočtov ďalej konštatujú, že na tento, s najväčšou pravdepodobnosťou dočasný, pokles počas pandémie v roku 2020 vplývali opatrenia vlády, ktorými výrazne obmedzila ekonomické aktivity a zároveň poskytla daňové a odvodové úľavy a dotácie na udržanie miezd a pracovných miest.
Daňové bremeno bolo napriek tomu vlani o 2,3 p. b. vyššie ako v roku 2014, pričom podľa údajov Ministerstva financií (MF) SR sa za toto šesťročné obdobie zvýšili daňové a odvodové príjmy o približne 8 miliárd eur a verejné výdavky až o 11 miliárd eur (z toho o 3,7 miliardy eur v minulom roku).
Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1133 eur na mesiac a s celkovou odmenou, ktorá mu patrí (mzdovými nákladmi, respektíve superhrubou mzdou) vo výške necelých 1599 eur, podľa prepočtov v minulom roku znášal bremeno všetkých daní v ekonomickom chápaní v objeme 1002 eur na mesiac. Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodovali zástupcovia verejnej moci. Zodpovedá to aj podielu z potenciálneho celkového množstva tovarov a služieb, ktoré si zamestnanec pre dane nemohol dovoliť. Len zostatok peňazí v sume 597 eur mesačne predstavuje trhovú nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré mohol za mesiac kúpiť.
K týmto výsledkom sa realizátori prepočtov dopracovali tak, že od nákladov práce zamestnávateľa na zamestnanca s priemernou mzdou odpočítali a do daňového bremena zahrnuli vyše 50 administratívne vynútených platieb.
Riaditeľ KI Peter Gonda zároveň priblížil, že vychádzali z celkových nákladov práce na zamestnanca s priemernou mzdou. "Tie zahŕňajú nielen hrubú mzdu, ale aj všetky povinné odvody zamestnávateľa, ktoré sú určené na zamestnanca, teda či už sociálne a zdravotné odvody, ktoré musí platiť zamestnávateľ za zamestnanca, ale takisto aj ďalšie povinné odvody na rekreáciu a stravovanie, pretože toto sú všetko náklady zamestnávateľa, ktoré on musí vyčleniť na zamestnanca," dodal.
Deň daňového odbremenenia v tomto roku podľa prepočtov pripadol na 19. augusta, teda o tri dni skôr ako v minulom roku, rovnako ako v roku 2019 a o deväť dní neskôr ako v roku 2015. Celkové bremeno daní v ekonomickej podstate ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v minulom roku 62,66 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. Zostatok peňazí, o ktorom rozhodujú ľudia sami, tak predstavoval v prepočte na takéhoto zamestnanca 37,34 %.
Minuloročné daňové bremeno kleslo oproti predchádzajúcemu roku o 1,1 percentuálneho bodu (p. b.) najmä v dôsledku významného poklesu zaplatených daní z príjmov fyzických osôb pri miernom náraste priemernej mzdy. Výsledky prepočtov ďalej konštatujú, že na tento, s najväčšou pravdepodobnosťou dočasný, pokles počas pandémie v roku 2020 vplývali opatrenia vlády, ktorými výrazne obmedzila ekonomické aktivity a zároveň poskytla daňové a odvodové úľavy a dotácie na udržanie miezd a pracovných miest.
Daňové bremeno bolo napriek tomu vlani o 2,3 p. b. vyššie ako v roku 2014, pričom podľa údajov Ministerstva financií (MF) SR sa za toto šesťročné obdobie zvýšili daňové a odvodové príjmy o približne 8 miliárd eur a verejné výdavky až o 11 miliárd eur (z toho o 3,7 miliardy eur v minulom roku).
Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1133 eur na mesiac a s celkovou odmenou, ktorá mu patrí (mzdovými nákladmi, respektíve superhrubou mzdou) vo výške necelých 1599 eur, podľa prepočtov v minulom roku znášal bremeno všetkých daní v ekonomickom chápaní v objeme 1002 eur na mesiac. Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodovali zástupcovia verejnej moci. Zodpovedá to aj podielu z potenciálneho celkového množstva tovarov a služieb, ktoré si zamestnanec pre dane nemohol dovoliť. Len zostatok peňazí v sume 597 eur mesačne predstavuje trhovú nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré mohol za mesiac kúpiť.
K týmto výsledkom sa realizátori prepočtov dopracovali tak, že od nákladov práce zamestnávateľa na zamestnanca s priemernou mzdou odpočítali a do daňového bremena zahrnuli vyše 50 administratívne vynútených platieb.
Riaditeľ KI Peter Gonda zároveň priblížil, že vychádzali z celkových nákladov práce na zamestnanca s priemernou mzdou. "Tie zahŕňajú nielen hrubú mzdu, ale aj všetky povinné odvody zamestnávateľa, ktoré sú určené na zamestnanca, teda či už sociálne a zdravotné odvody, ktoré musí platiť zamestnávateľ za zamestnanca, ale takisto aj ďalšie povinné odvody na rekreáciu a stravovanie, pretože toto sú všetko náklady zamestnávateľa, ktoré on musí vyčleniť na zamestnanca," dodal.
